Bezpečnosť technických zariadení na plyn je často diskutovanou témou vo verejnosti, nakoľko využívanie zemného plynu ako zdroja je pohodlné a ešte stále finančne výhodné. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že takmer 94 % obyvateľov Slovenskej republiky využíva zemný plyn na každodenné varenie, prípravu teplej vody alebo vykurovanie.
V súčasnosti sa kladie väčší dôraz na využívanie energie získanej z obnoviteľných zdrojov, ku ktorým je z môjho pohľadu využívanie zemného plynu ešte finančne výhodné.
Keďže na území Slovenska sa nenachádzajú veľké zásoby zemného plynu, dováža sa k nám z nálezísk vzdialených niekoľko tisícok kilometrov. Prepravuje sa plynovodmi alebo takmer ako skvapalnený plyn od prepravných sietí cez rozvodné plynárenské zariadenie až do našich domácností.
Pri vlastnostiach zemného plynu, ako sú horľavosť a výbušnosť, však netreba zabúdať ani na riziká vznikajúce prepravou a užívaním zemného plynu pri nedodržaní predpisov a nariadení podľa platnej legislatívy.
Príčiny havárií plynových zariadení
Ako najčastejšie príčiny vzniku havárií plynových zariadení (potrubná sieť, plynové spotrebiče, armatúry a pod.) sa uvádzajú zlý technický stav zariadenia, nedodržanie prevádzkových predpisov na bezpečný chod zariadenia a úmyselné poškodenie zariadenia.
• korózne poškodenie,
• prevádzkové opotrebovanie,
• únava materiálu,
• skrytá materiálová chyba,
• nevhodné konštrukčné riešenie.
• prevádzkovanie poškodených, technicky nespôsobilých plynových vykurovacích telies, sporákov, potrubných rozvodov plynu, dymovodov a komínov,
• strata tesnosti montážnych spojov – reálne riziko úniku plynu,
• tlakové, tepelné a silové preťaženie zariadenia,
• neoprávnený zásah do zariadenia,
• zanedbaná alebo nevhodná údržba a montáž,
• zanedbávanie pravidelných revízií a kontrol plynových zariadení,
• uvádzanie plynových technických zariadení do prevádzky neoprávnenou osobou. Práve táto osoba sa podľa legislatívy označuje ako „osoba zodpovedná za prevádzku“. Táto osoba je povinná zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu týchto zariadení osobou s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie týchto činností, ako uvádza STN EN 1775 Zásobovanie plynom. V norme sú uvedené aj povinnosti a práva osoby zodpovednej za prevádzku. Pravidlá revízií a kontrol týchto plynových zariadení sú uvedené v TPP 704 01 a STN 38 6405. Podmienky pre organizácie, ktoré vyrábajú plynové zariadenia, montujú ich, majú ich v prevádzke či opravujú, udržiavajú alebo vykonávajú ich revízie, sa ustanovujú v spomínanej norme STN 38 6405 a vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z.z.
• úmyselné otvorenie a nezapálenie horákov na sporáku,
• úmyselné uvoľnenie spojovacej matice na prívode plynu do plynového spotrebiča a pod.
• trestný čin
Opatrenia na predchádzanie havárijných stavov plynových technických zariadení
Opatrenia na predchádzanie vzniku havarijných stavov si vyžaduje zadefinovať a poznať:
– rozvod plynu – plynové potrubia,
– domový plynovod,
– statická elektrina
– spotrebiče na plynné palivo v budovách
– zváracie pracovisko (zváranie elektrickým oblúkom, zváranie plameňom, rezanie kyslíkom)
– narazenie končatín o pevné prekážky,
– pád z výšky pri manipulácii s ovládacími prvkami,
– požiar, výbuch, explózia,
– únik pracovnej látky,
– účinky statickej elektriny,
– nebezpečenstvo vyplývajúce z vlastností zemného plynu, výbuch,
– výbuch plynu pri montážnych prácach
– veľmi nízka – vznik javu je takmer vylúčený – takmer nemožné ohrozenie
– nízka – vznik javu je málo pravdepodobný, alebo možný – veľmi zriedkavé ohrozenie
– stredná – jav vznikne niekedy počas životnosti zariadenia, príp. činnosti – zriedkavé ohrozenie
– vysoká – jav vznikne niekoľkokrát počas životnosti zariadenia,
– veľmi vysoká – jav vznikne veľmi často – nepretržité ohrozenie
– zanedbateľný – menej ako ľahký úraz, zanedbateľná porucha systému,
– málo významný – ľahký úraz, začiatok choroby z povolania alebo menšie poškodenie systému, finančné straty,
– kritický – ťažký úraz, choroba z povolania alebo rozsiahle poškodenie systému, straty vo výrobe, veľké finančné straty,
– katastrofický – usmrtenie v dôsledku pracovného úrazu alebo úplné zničenie systému,
1 – 3
prijateľné – systém je bezpečný, bežné postupy
4 – 11
mierne – systém je bezpečný s podmienkou zaškolenia obsluhy, prehliadok a pod.
12 – 15
nežiadúce – systém je nebezpečný – uplatnenie ochranných opatrení
a) poučenie obsluhy o zásadách bezpečnosti práce a ochrane zdravia.
b) použitie pracovných pomôcok a ochranných pomôcok podľa predpisu.
c) zákazu vstupu nepovoleným osobám.
d) všetky údržbárske práce len s povolením na prácu oprávneným pracovníkom,
e) práca s otvoreným ohňom len s povolením na prácu.
f) ochrana pred úrazom el. prúdom v normálnej prevádzke,
g) ochrana pred úrazom el. prúdom pri poruche,
h) pravidelné revízne prehliadky vykonávané pracovníkmi s predpísanou kvalifikáciou.
i) Pravidelné kontroly stavu pracoviska s odstraňovaním nebezpečných stavov.
Starostlivosť o technické zariadenia plynu
Pri kontrole zariadenia sa posúdi, či stav zariadenia, ktoré je v prevádzke, zodpovedá požiadavkám na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení a požiadavkám na požiarnu bezpečnosť. Kontrola sa musí vykonať do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa končí jej lehota. Pri vykonávaní kontroly sa vykoná aj kontrola ovzdušia a netesnosti. O kontrole zariadení, ktorá sa vykonáva najmenej raz za rok, urobí poverený pracovník záznam do prevádzkového denníka. Záznam obsahuje potrebné údaje stanovené zákonom.
Pod revíziou zariadenia sa rozumie celkové posúdenie, pri ktorom sa prehliadkou, vyskúšaním, prípadne meraním zisťuje prevádzková bezpečnosť a spoľahlivosť zariadenia alebo jeho častí a posúdi sa aj technická dokumentácia a odborná spôsobilosť obsluhy. Revízna kontrola plynových zariadení sa vykonáva najmenej jedenkrát za tri roky ak to nie je inými predpismi alebo orgánmi stanovené inak. Vykonáva sa najmä po uplynutí skúšobnej prevádzky, po generálnej oprave, zásahoch, ktoré mali vplyv na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky zariadenia, po odstávke zariadenia na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, po nútenej odstávke zariadenia z dôvodu prevádzkovej nehody alebo poruchy. Revízia sa nemusí vykonávať po prechode zariadenia na iný vykurovací plyn a po bežných opravách alebo údržbách plynových zariadení (napríklad po výmene filtrov či armatúr alebo po demontáži a výmene spotrebiča s menovitým výkonom nižším ako 50 kW a pod.). Po vykonaní revízie je revízny technik povinný spísať správu podľa ustanovení vyhlášky č. 508/2009 Z.z.
• pri kontrolách plynovodu a plynových spotrebičov sa nesmie zabúdať na čistenie, kontrolu a skúšanie komínov a dymovodov. Mnohé komíny v súčasnosti nezodpovedajú požiadavkám modernej vykurovacej techniky ani požiadavkám na požiarnu bezpečnosť. Horší ťah, nedostačujúce tepelnoizolačné vlastnosti a citlivosť na vlhkosť sú nevýhodou najmä pri starších komínoch.
• zanesenie komínov a dymovodov, nevhodne použitá tepelná izolácia, nesprávna účinná výška komína alebo neodborná montáž komínového telesa predstavujú často príčiny vzniku havárií s katastrofálnymi následkami, pri ktorých nastáva výbuch objektu alebo jeho časti a vyhorenie priestorov, ktorými sú komínové telesá vedené. Zároveň spaliny unikajú späť do priestoru a vzniká tak nebezpečenstvo udusenia.
• Lehoty na čistenie a kontrolu komínov počas ich prevádzky vyplývajú z ustanovení vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol.
Veľké riziko pri vzniku nebezpečenstva výbuchu plynu v objektoch predstavuje netesnosť systému spôsobená nekvalitnou montážou alebo starnutím tesnení armatúr a potrubných spojov. Len malé percento požiarov a výbuchov zapríčiňujú skryté materiálové chyby alebo výrobné chyby zariadenia. Dôvodom je predovšetkým dobrá kvalita výroby týchto zariadení, ale aj dobrá kvalita montáže plynovodov a prác spojených s uvádzaním plynových spotrebičov do prevádzky.
Ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom do 50 kW, kontroluje sa:
a) raz za štyri mesiace, ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá,
b) raz za šesť mesiacov, ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín bez vložky,
c) raz za dvanásť mesiacov, ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín s vložkou.
Ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom väčším ako 50 kW, kontroluje sa:
d) raz za dva mesiace, ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá,
e) raz za šesť mesiacov, ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na plynné palivá.
Komín, na ktorý je napojený spotrebič na plynné palivo typu C, sa musí počas prevádzky kontrolovať a čistiť najmenej raz za rok.
– Výmena spotrebičov: Aj dnes má ešte stále veľké množstvo budov plynové inštalácie z čias ich výstavby. Aj keď sa použili veľmi kvalitné materiály, postupne dožívajú vzhľadom na koróziu. Navyše, rozvody plynu v týchto objektoch boli dimenzované na plynové spotrebiče, ktoré sa v súčasnosti vymieňajú za účinnejšie, úspornejšie a ekonomicky výhodnejšie. Preto treba zohľadniť, či navrhnuté systémy rozvodov plynu vyhovujú prevádzkovým požiadavkám daných plynových spotrebičov.
– Stavebné úpravy: V súčasnosti sa vplyvom nového trendu úspor energie pri zatepľovaní objektov a výmene okien často zabúda na požiadavky a podmienky umiestňovania plynových spotrebičov z hľadiska vetrania, prívodu vzduchu a objemu miestností. Netreba zabúdať, o aký typ plynového spotrebiča ide. Táto informácia je dôležitá najmä z hľadiska minimálnej výmeny vzduchu infiltráciou a samozrejme aj potreby vzduchu na spaľovací proces. Plynové spotrebiče sú klasifikované v troch kategóriách A, B, C. Základné priestorové požiadavky na objem miestnosti a výmenu vzduchu na bezpečný chod týchto spotrebičov uvádza TPP 704 01. Plynové spotrebiče sa umiestňujú len do priestorov, ktoré vyhovujú požiadavkám stanoveným predpisom a návodom výrobcu. Ich umiestnenie je možné len v takých priestoroch, ktoré svojimi rozmermi, vetraním, prívodom vzduchu a určením zodpovedajú danému zhotoveniu a funkcii spotrebiča, resp. jeho menovitému príkonu.
Pri zatepľovaní objektov a výmene okien sa často zabúda na požiadavky umiestňovania plynových spotrebičov z hľadiska vetrania, prívodu vzduchu a objemu miestností.
